Marta, 34 rokov
Keď sa môj syn Denisko stal oficiálnym prváčikom základnej školy, učenie sa mu veľmi páčilo a v jeho zrkadielku sa to hemžilo pochvalami a „slniečkami“ čo v tomto prípade predstavovali jednotky za dobre splnené úlohy a správne vyrátané príklady. Keďže je Denisko náš jediný syn, každý deň sme sa snažili venovať mu čo najviac času na učenie, ale aj na spoločné hry. Keď nám jeho triedna pani učiteľka odovzdala na konci školského roka špeciálnu pochvalu za jeho usilovnosť a úspechy, prekypovali sme s Deniskovým tatom hrdosťou.
Po prázdninách, ktoré Denisko strávil šantením sa u starkého na dedine, nastúpil s úsmevom do druhého ročníka. Bol odhodlaný dosahovať rovnako výborné výsledky, aj keď bolo učivo druhého ročníka už o čosi ťažšie. I preto sme sa snažili venovať sa mu ešte intenzívnejšie. Napriek našej pomoci a Deniskovej usilovnosti sa očakávané výsledky nedostavili. Práve naopak.
To, že náš syn začal od začiatku druhého ročníka v škole dostávať podstatne horšie hodnotenia a tiež poznámky o tom, že sa na hodinách nesústredí sme spočiatku pripisovali tomu, že po prázdninách strávených šantením sa mu ťažko opäť zvyká na školský režim. Zvláštne však bolo, že doma sa Denisko snažil pri písaní domácich úloh ešte väčšmi, než vlani. Jeho známky a hodnotenia učiteľov sa však čoraz častejšie zhoršovali.
Že za školskými neúspechmi nášho druháčika nestojí jeho lenivosť či „neskrotnosť“ po prázdninách sme si uvedomili, keď začal Denisko zaspávať uprostred vyučovania. Nie raz sme boli privolaní do školy, aby sme ho vyzdvihli, vraj naňho zrejme niečo „lezie“, lebo na matematike zaspal. Denisko sa budil bledý a s tmavými kruhmi pod očami. Hoci sa zo všetkých síl usiloval, nedokázal sa už sústrediť ani pri domácej príprave. Na telocviku nevládal držať tempo s ostatnými deťmi a keď sme zistili, že náš syn výrazne pribral, rozhodli sme sa pre vyšetrenie.
Po nespočetných prehliadkach, ktorých výsledky boli neurčité som sa rozhodla naštudovať si niečo o podobných prípadoch a príznakoch, akými trpel môj synček. To najdôležitejšie, čo som zistila boli dva pojmy: štítna žľaza a nedostatok jódu.
Na rôznych fórach som zistila, že podobnými zdravotnými problémami trpia nielen dospelí, ale aj deti. Keď som, už takmer v zúfalstve, hľadala možnosti na internete, vždy ma pri slovách „štítna žľaza a nedostatok jódu“ doviedlo k produktu s názvom Joda Organika. Priznám sa, nevenovala som tomu takmer žiadnu pozornosť.
Keď ma však na výživový doplnok Joda Organika upozornila aj Deniskova učiteľka, ktorej boli Deniskove zdravotné problémy známe, zaujalo ma to. Hovorila o tom, že jej sestre tento produkt skutočne pomohol a vraj, či to nechceme skúsiť, veď to môžu užívať aj deti. V tej chvíli som už bola odhodlaná skúsiť čokoľvek.
Môj syn Denisko užíval Jodu Organiku každý deň. Po dvoch fľaštičkách mal môj syn znovu farbu v lícach, šibalstvo v očkách a chuť do života i učenia. Výsledky boli pre mňa priam ohromujúce. Dospela som k záveru, že práve organická forma jódu bola tým, čo môjmu dieťaťu chýbalo. Dnes je Denisko už tretiak a deň čo deň dosahuje v škole výborné výsledky. Rada by som všetkým odkázala, že jód, a najmä jeho organická forma, je skutočne pre ľudské zdravie dôležitý. A to nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Hoci je Denisko zdravý, Jodu Organiku užíva spolu s nami ako prevenciu. Určite ju odporúčame všetkým.
